Taký obyčajný príbeh duše štvorlabkovej.

Autor: Ľubica Lokšová | 4.1.2016 o 23:23 | Karma článku: 9,04 | Prečítané:  163x

Prišiel odniekiaľ, nikto nevie odkiaľ. Skrátka tam jedno ráno ležal, premrznutý, vysilený ľahol si do jarku, schúlil sa do klbka a čakal.

Dobrý ľudia ho našli pred svojou bránkou. Dali mu najesť ani sami nevedeli či bude chcieť a vládať ďalej bojovať. Chcel. Pozviechal sa. Začal si žiť svoj tulácky život. Chvíľu tam, chvíľu niekde inde. V tichej uličke vždy našiel jedlo, pred bránkami tých ktorým nebol ľahostajný.

Čo všaķ s ním? Blížili sa Vianoce, zima napredovala. Dostala sa teda správa o tulákovi na miestny úrad. Niektorí ho kŕmili, iným vadil. Vieme všetci ako sa to poväčšine rieši. Volá sa to humánna likvidácia.

Rozhodli sme sa konať. Ja a moja sestra. Oslovili sme útulok, tam nám povedali aby sme ho priniesli treba však zaplatiť 20 eur. To nás predsa neodradí, 20 eur len nech je chlpáč v bezpečí. Išli sme teda deň pred Vianocami zobrať psíka do útulku. Síce sme ho predtým nevideli čakali sme, že všetko pôjde hladko.

Omyl, našli sme tam mladého psíka bez zúbkov, miešanca nejakého bojového plemena. Skutočne ťažko povedať čím si prešiel, nedôveroval však, nešiel k ruke. Po dvoch hodinách trápenia sme pochopili, že bez vybavenia na odchyt to nepôjde. 

Znova sme oslovili útulok s tým, že teda je potrebný odchyt. Odpoveď bola, že vedia prísť až po sviatkoch, ale máme za chlpáčom pravidelne chodiť  a pokiaľ sa nám zadarí odchyt máme ho priviezť. Oslovili sme  teda ďalší útulok, tam nám vysvetlili, že si to má riešiť útulok ktorí je najbližšie.

Po Silvestri sa ozvali z útulku či sa psík ešte nachádza v obci a ako to s ním vyzerá. Napísala som teda, že hrozí likvidácia. A zasa nič, žiadna odpoveď. 

Minule som na sociálnej sieti čítala status istého útulku ako tri dni dozadu upozorňovali, že medzi obcami XY a YX sa nachádza psík. Nikto na výzvu nereagoval a teraz tam našli psíka podchladeného s omrzlinami. Aká je to len bezohľadnosť ľudí. V kľude si oslavujú sviatky a úbohé zviera nechajú napospas zime. Ale kto ho napospas tej zime vlastne nechal? Ten čo prechádzal okolo autom? Ten čo si to prečítal na sociálnej sieti? Alebo ten komu to bolo nahlásené a nekonal?

A tak sa pýtam. Kto má vybavenie na odchyt zvieraťa? Bežný občan alebo útulok? Bežný občan, človek s veľkým srdcom ide okolo a nahlási zviera v núdzi. Veď predsa útulok musí zabezpečiť odchyt, karanténu. 

Miska s jedlom stále čaká na tuláka odnikiaľ. Prikrýva ju sneh novoročných dní tak, ako moje srdce zalieva sklamanie z ľahostajnosti tých ktorí ukazujú prstom na krutosť iných a sami k nej majú blízko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?